Výlet na hrad a kláštor Šternberk
Mal som to šťastie, že som sa zúčastnil niekoľkých svadieb v Česku. Pri návrate z jednej z nich sme si spravili malý výlet. Po úzkych cestách, ktoré sa vlnili hore dole sme sa pomaly blížili k nášmu cieľu. Tým bol stredoveký hrad Šternberk. Slnko sievilo a bolo príjemne teplo. Ideálny čas na výlet. Možno aj na príjemné schladenie sa medzi hradnými múrmi.
Parkujeme na parkovisku pod hradným vrchom a ďalej už pokračujeme pešo. Nie je to ďaleko. Hrad sa nachádza v meste a aj parkovisko je v starej časti mesta. O niekoľko minút stojíme pred hradnou bránou a kupujeme si lístok. Máme šťastie. Na nádvorí sa momentálne nikto nenachádza ja môžem vyfotografovať hrad v plnej kráse. Ešte aj počasie mi praje. Túto fotografiu vhodne dopĺňa pekná modrá obloha a biele oblaky.
Hrad Šternberk pravdepodobne založil v polovici 13. storočia Zdeslav z Chlumce. Pôvodne obranný hrad bol postupne prestavovaný a rozšírený. Z pôvodného hradu sa zachovala táto valcovitá veža.
Hrad bol okrem iných sídlom biskupa Alberta II zo Šternberka, významného cirkevného hodnostára a diplomata. Ten dal vyzdobiť hradnú kaplnku.
Na hrade môžeme vidieť rôzne architektické prvky od gotiky až po secesiu.
Ako správnemu hradu sa ani Šternberku nevyhli nepokoje. Veď koniec koncov preto bol vybudovaný. Prešiel si hutistkými vojnami či tridsať ročnou vojnou. Práve behom nej hrad a mesto riadne trpeli.
Okolo roku 1699 kúpil hrad knieža Ján Adam Ondrej z Lichtenštajska. Áno, je to to Lichtenštajsko . Jeho rodu patril hrad až do roku 1945. Musím sa priznať, že tomuto som sa tu čudoval najviac. Nečakal som, že na hrade v Česku uvidím v jednej z miestností visieť Lichtenštajskú vlajku.
Okrem vlajky na hrade v rámci expozície vidíme dobový nábytok, zbroj, zbrane... V jednej z miestností ma upútalo dobové oblečenie. Ten odev vyzerá veľmi dobre. Vedel by si predstaviť, že sa v tomto oblečení zúčastním nejakého historického plesu.
Našou ďalšou zastávkou je kláštor, ktorý sa nachádza neďaleko hradu.
Kúpili sme si dva lístky a čakali sme na vstup v chodbe. Čas prehliadky sa blížil a vyzeralo to, že okrem nás na prejliadku nikto nepríde. Tesne pred začiatkom pribehli ešte dvaja ľudia a mohli sme začať.
Vstupnú bránu nám otvoril vysoký chudý pán, oblečený v čiernych nohaviciach a tmavej košely. Svojím výzorom a hrubým hlasom mi pripomínal Lurcha z Adams family.
Vstúpili sme do prvej miestnosti. Tu sa začal výklad. Sprievodca nám rozprával o histórii kláštora a mesta Šternberk. Jeho rozprávanie bolo mimoriadne pútavé. Bolo vidno, že nemá jednotlivé veci iba naučené naspamäť, ale že tomu čo hovorí skutočne aj rozumie. Pritom svoj výklad rozprával ležerným tónom, ale by ho to vôbec nebavilo. Opak bol však pravdou, pretože počas prehliadky nám položil asi tri otázky ktoré sa týkali histórie. Normálne nás skúšal.
Jednu z miestností sme si po jeho výklade dôkladne prezerali, keď tu zrazu začala hrať v inak tichom kláštore hudba z klavíra. Až vtedy sme si všimli, že náš sprievodca s nami nie je. Vybrali sme sa teda za zvukom hudby. Našli sme ho vo vedľajšej miestnosti v ktorej bolo množstvo rôznych hudobných nástrojov na ktorých kedysi hrali mnísi.
Najzaujímavejšou miestnosťou je samotný kostol a jeho výzdoba. Ani v tejto mietnosti to nebol suchý výklad. Výklad sprevádzal hraním na orgán. Mal zatvorené oči a mimikou preciťoval každý tón.
Bolo vidno, že si prehliadku užíva aj keď navonok sa ani raz neusmial a nedal svoju radosť najavo. Bolo to najlepšie sprevádzanie na akom som kedy bol.
Na záver mi neostáva povedať nič iné ako ďakujem za tento úžasný zážitok.
Výlet na hrad a kláštor Šternberk
Mal som to šťastie, že som sa zúčastnil niekoľkých svadieb v Česku. Pri návrate z jednej z nich sme si spravili malý výlet. Po úzkych cestách, ktoré sa vlnili hore dole sme sa pomaly blížili k nášmu cieľu. Tým bol stredoveký hrad Šternberk. Slnko sievilo a bolo príjemne teplo. Ideálny čas na výlet. Možno aj na príjemné schladenie sa medzi hradnými múrmi.
Parkujeme na parkovisku pod hradným vrchom a ďalej už pokračujeme pešo. Nie je to ďaleko. Hrad sa nachádza v meste a aj parkovisko je v starej časti mesta. O niekoľko minút stojíme pred hradnou bránou a kupujeme si lístok. Máme šťastie. Na nádvorí sa momentálne nikto nenachádza ja môžem vyfotografovať hrad v plnej kráse. Ešte aj počasie mi praje. Túto fotografiu vhodne dopĺňa pekná modrá obloha a biele oblaky.
Hrad Šternberk pravdepodobne založil v polovici 13. storočia Zdeslav z Chlumce. Pôvodne obranný hrad bol postupne prestavovaný a rozšírený. Z pôvodného hradu sa zachovala táto valcovitá veža.
Hrad bol okrem iných sídlom biskupa Alberta II zo Šternberka, významného cirkevného hodnostára a diplomata. Ten dal vyzdobiť hradnú kaplnku.
Na hrade môžeme vidieť rôzne architektické prvky od gotiky až po secesiu.
Ako správnemu hradu sa ani Šternberku nevyhli nepokoje. Veď koniec koncov preto bol vybudovaný. Prešiel si hutistkými vojnami či tridsať ročnou vojnou. Práve behom nej hrad a mesto riadne trpeli.
Okolo roku 1699 kúpil hrad knieža Ján Adam Ondrej z Lichtenštajska. Áno, je to to Lichtenštajsko . Jeho rodu patril hrad až do roku 1945. Musím sa priznať, že tomuto som sa tu čudoval najviac. Nečakal som, že na hrade v Česku uvidím v jednej z miestností visieť Lichtenštajskú vlajku.
Okrem vlajky na hrade v rámci expozície vidíme dobový nábytok, zbroj, zbrane... V jednej z miestností ma upútalo dobové oblečenie. Ten odev vyzerá veľmi dobre. Vedel by si predstaviť, že sa v tomto oblečení zúčastním nejakého historického plesu.
Našou ďalšou zastávkou je kláštor, ktorý sa nachádza neďaleko hradu.
Kúpili sme si dva lístky a čakali sme na vstup v chodbe. Čas prehliadky sa blížil a vyzeralo to, že okrem nás na prejliadku nikto nepríde. Tesne pred začiatkom pribehli ešte dvaja ľudia a mohli sme začať.
Vstupnú bránu nám otvoril vysoký chudý pán, oblečený v čiernych nohaviciach a tmavej košely. Svojím výzorom a hrubým hlasom mi pripomínal Lurcha z Adams family.
Vstúpili sme do prvej miestnosti. Tu sa začal výklad. Sprievodca nám rozprával o histórii kláštora a mesta Šternberk. Jeho rozprávanie bolo mimoriadne pútavé. Bolo vidno, že nemá jednotlivé veci iba naučené naspamäť, ale že tomu čo hovorí skutočne aj rozumie. Pritom svoj výklad rozprával ležerným tónom, ale by ho to vôbec nebavilo. Opak bol však pravdou, pretože počas prehliadky nám položil asi tri otázky ktoré sa týkali histórie. Normálne nás skúšal.
Jednu z miestností sme si po jeho výklade dôkladne prezerali, keď tu zrazu začala hrať v inak tichom kláštore hudba z klavíra. Až vtedy sme si všimli, že náš sprievodca s nami nie je. Vybrali sme sa teda za zvukom hudby. Našli sme ho vo vedľajšej miestnosti v ktorej bolo množstvo rôznych hudobných nástrojov na ktorých kedysi hrali mnísi.
Najzaujímavejšou miestnosťou je samotný kostol a jeho výzdoba. Ani v tejto mietnosti to nebol suchý výklad. Výklad sprevádzal hraním na orgán. Mal zatvorené oči a mimikou preciťoval každý tón.
Bolo vidno, že si prehliadku užíva aj keď navonok sa ani raz neusmial a nedal svoju radosť najavo. Bolo to najlepšie sprevádzanie na akom som kedy bol.
Na záver mi neostáva povedať nič iné ako ďakujem za tento úžasný zážitok.