Výlet do mesta Rodos
Ostrov Rodos je jedným z množstva gréckych ostrovov. Je najväčším ostrovom Egejského mora a nachádza sa na dohľad od Turecka. Práve na tento ostrov sme sa vybrali na dovolenku.
Musím sa priznať, že na túto dovolenku som sa veľmi tešil. Rodos je ostrov plný histórie a pamiatok z obdobia stredoveku ba dokonca až z antického grécka. Ostrov bol osídlený už 4000 rokov pred Kr. a vďaka jeho polohe sa na ostrove miešali rôzne kultúry.
Po pár dňoch leňošenia na pláži a zoznámenia sa s okolím sme nasadli na autobus, ktorý smeroval do mesta Rodos. Toto mesto doslova dýcha históriou. Mesto bolo založené v roku 408 pred Kr. a zažilo toho skutočne dosť.
Vystupujeme na autobusovej zastávke a vchádzame do turistického informačného centra, kde sme si zaobstarali mapu mesta. Jednu mapu sme si kúpili už doma na Slovensku pred odletom, no lepšie je mať dve mapy. Čo ak v jednej niečo zabudli poznačiť a my by sme si práve to chceli pozrieť.
Hneď sme si ju aj rozložili a zistili sme, že sme len pár metrov od prístavu Mandraki. Zložili sme mapu a išli sme hľadať miesto, kde stál Ródsky kolos. Práve v tomto prístave mal stáť jeden zo siedmich divov sveta. Ródsky kolos bola socha Hélia vysoká 32 až 37 metrov, ktorú tu dal postaviť Cháres z Lindu v rokoch 304 až 292 pred Kr. Bola to najvyššia socha starovekého sveta.
Oproti miestu, kde stál kolos vybudovali v stredoveku pevnosť, ktorá bola súčasťou obrany prístavu.
V tomto prístave ma zaujali tri veterné mlyny okolo ktorých sme prechádzali. Dávajú tomuto miestu jedinečnosť a verím, že aj práve vďaka nim si prístav Mandraki nikto s iným miestom na svete nepomýli.
Opúšťame prístav a vchádzame do starého mesta Rodos. Po úzkych kamenných uličkách ideme smerom k hradu. Počas stredoveku bol Rodos baštou kresťanstva a symbolom boja proti moslimom a arabom, ktorý získali kontrolu nad Jeruzalemom a ďalšími pútnickými miestami, dôležitými aj pre kresťanov.
Z tohto dôvodu sa na ostrove usídlil Rád maltézskych rytierov. Pôvodne boli členom Maltézskeho rádu mnísi, ktorý sa starali o chorých a zranených pútnikov, ktorý prišli do Svätej zeme. Neskôr, hrozbou arabskej expanzie si tento rád vytvoril triedu bojovných rytierov. Tento rád pozostával z mnohých národností. Tie sa delili podľa jazyka, ktorým rozprávali. Pôvodne existovalo sedem jazykov: provensálsky, auvergenský, francúzsky, taliansky, aragónsky, nemecký, anglický a neskôr aj kastílsky. Budovali si vlastné kostoly, či kasárne. Jedným z nich, je aj tento, ukrytý v nenápadnej uličke.
Na čele Rádu Maltézskych rytierov stojí veľmajster. Ten sídlil v Paláci veľmajstrov.
Na Rodose si rytieri v roku 1310 založili suverénny štát. No už od začiatku sa museli brániť pirátskym útokov a inváznym vojskám. V roku 1444 na ostrov zaútočil egyptský sultán a v roku 1480 arabské vojská. Rytieri sa v oboch prípadoch úspešne ubránili.
Rád Maltézskych rytierov a ich vplyv bol tŕňom v oku Osmanskej ríše. Tá v roku 1522 za vlády Sulejmana I. obliehala ostrov. Osmani mali k dispozícii 400 lodí a 200000 vojakov, zatiaľ čo rytieri sa bránili s počtom 7000 rytierov. Obliehanie trvalo šesť mesiacov. Nakoniec sa Rád Maltézskych rytierov so Sulejmanom dohodol. Rytieri mohli v pokoji ustúpiť a ostrov prenechali osmanom.
Tí v meste taktiež zanechali svoju stopu. Napríklad v podobe tejto mešity okolo ktorej prechádzame.
Turci po ovládnutí mesta vysťahovali Grékov z centra mesta. Tí sa usadili pred mestskými hradbami. V súčasnosti je mesto a celý ostrov od roku 1948 súčasťou Grécka.
Po toľkej histórii sme poriadne vysmädli. Sadáme si pod slnečník do jednej z miestnych pohostinstiev. V takej horúčave najlepšie padne pivo a tak objednávam hneď prvé čo je v ponuke. Nakoľko je nápojový lístok napísaný iba v gréčtine, riadim sa podľa obrázkov. Čudujem sa, čo mi to priniesli. V tejto topánke je podľa mňa viac ako liter piva. Asi na mne videli, že som veľmi smädný. Ale musím priznať, že bolo dobré a výborne mi padlo.
Po osviežení sa pokračujeme ďalej. Prechádzame okolo ruiny starého kostola.
Po úzkych uličkách prichádzame k múzeu. Za čias Maltézskeho rádu sa táto budova využívala ako nemocnica. Teraz sa jej útrobách nachádzajú cenné exponáty. Vidíme tu staré nádoby, sochy, či mozaiky.
Čas už dosť pokročil. Vraciame sa do prístavu Mandraki, kde náš výlet začal. Nastupujeme na malú loďku a vyplávali sme späť na pláž k hotelu, kde sme ubytovaní.
Ďakujem
Výlet do mesta Rodos
Ostrov Rodos je jedným z množstva gréckych ostrovov. Je najväčším ostrovom Egejského mora a nachádza sa na dohľad od Turecka. Práve na tento ostrov sme sa vybrali na dovolenku.
Musím sa priznať, že na túto dovolenku som sa veľmi tešil. Rodos je ostrov plný histórie a pamiatok z obdobia stredoveku ba dokonca až z antického grécka. Ostrov bol osídlený už 4000 rokov pred Kr. a vďaka jeho polohe sa na ostrove miešali rôzne kultúry.
Po pár dňoch leňošenia na pláži a zoznámenia sa s okolím sme nasadli na autobus, ktorý smeroval do mesta Rodos. Toto mesto doslova dýcha históriou. Mesto bolo založené v roku 408 pred Kr. a zažilo toho skutočne dosť.
Vystupujeme na autobusovej zastávke a vchádzame do turistického informačného centra, kde sme si zaobstarali mapu mesta. Jednu mapu sme si kúpili už doma na Slovensku pred odletom, no lepšie je mať dve mapy. Čo ak v jednej niečo zabudli poznačiť a my by sme si práve to chceli pozrieť.
Hneď sme si ju aj rozložili a zistili sme, že sme len pár metrov od prístavu Mandraki. Zložili sme mapu a išli sme hľadať miesto, kde stál Ródsky kolos. Práve v tomto prístave mal stáť jeden zo siedmich divov sveta. Ródsky kolos bola socha Hélia vysoká 32 až 37 metrov, ktorú tu dal postaviť Cháres z Lindu v rokoch 304 až 292 pred Kr. Bola to najvyššia socha starovekého sveta.
Oproti miestu, kde stál kolos vybudovali v stredoveku pevnosť, ktorá bola súčasťou obrany prístavu.
V tomto prístave ma zaujali tri veterné mlyny okolo ktorých sme prechádzali. Dávajú tomuto miestu jedinečnosť a verím, že aj práve vďaka nim si prístav Mandraki nikto s iným miestom na svete nepomýli.
Opúšťame prístav a vchádzame do starého mesta Rodos. Po úzkych kamenných uličkách ideme smerom k hradu. Počas stredoveku bol Rodos baštou kresťanstva a symbolom boja proti moslimom a arabom, ktorý získali kontrolu nad Jeruzalemom a ďalšími pútnickými miestami, dôležitými aj pre kresťanov.
Z tohto dôvodu sa na ostrove usídlil Rád maltézskych rytierov. Pôvodne boli členom Maltézskeho rádu mnísi, ktorý sa starali o chorých a zranených pútnikov, ktorý prišli do Svätej zeme. Neskôr, hrozbou arabskej expanzie si tento rád vytvoril triedu bojovných rytierov. Tento rád pozostával z mnohých národností. Tie sa delili podľa jazyka, ktorým rozprávali. Pôvodne existovalo sedem jazykov: provensálsky, auvergenský, francúzsky, taliansky, aragónsky, nemecký, anglický a neskôr aj kastílsky. Budovali si vlastné kostoly, či kasárne. Jedným z nich, je aj tento, ukrytý v nenápadnej uličke.
Na čele Rádu Maltézskych rytierov stojí veľmajster. Ten sídlil v Paláci veľmajstrov.
Na Rodose si rytieri v roku 1310 založili suverénny štát. No už od začiatku sa museli brániť pirátskym útokov a inváznym vojskám. V roku 1444 na ostrov zaútočil egyptský sultán a v roku 1480 arabské vojská. Rytieri sa v oboch prípadoch úspešne ubránili.
Rád Maltézskych rytierov a ich vplyv bol tŕňom v oku Osmanskej ríše. Tá v roku 1522 za vlády Sulejmana I. obliehala ostrov. Osmani mali k dispozícii 400 lodí a 200000 vojakov, zatiaľ čo rytieri sa bránili s počtom 7000 rytierov. Obliehanie trvalo šesť mesiacov. Nakoniec sa Rád Maltézskych rytierov so Sulejmanom dohodol. Rytieri mohli v pokoji ustúpiť a ostrov prenechali osmanom.
Tí v meste taktiež zanechali svoju stopu. Napríklad v podobe tejto mešity okolo ktorej prechádzame.
Turci po ovládnutí mesta vysťahovali Grékov z centra mesta. Tí sa usadili pred mestskými hradbami. V súčasnosti je mesto a celý ostrov od roku 1948 súčasťou Grécka.
Po toľkej histórii sme poriadne vysmädli. Sadáme si pod slnečník do jednej z miestnych pohostinstiev. V takej horúčave najlepšie padne pivo a tak objednávam hneď prvé čo je v ponuke. Nakoľko je nápojový lístok napísaný iba v gréčtine, riadim sa podľa obrázkov. Čudujem sa, čo mi to priniesli. V tejto topánke je podľa mňa viac ako liter piva. Asi na mne videli, že som veľmi smädný. Ale musím priznať, že bolo dobré a výborne mi padlo.
Po osviežení sa pokračujeme ďalej. Prechádzame okolo ruiny starého kostola.
Po úzkych uličkách prichádzame k múzeu. Za čias Maltézskeho rádu sa táto budova využívala ako nemocnica. Teraz sa jej útrobách nachádzajú cenné exponáty. Vidíme tu staré nádoby, sochy, či mozaiky.
Čas už dosť pokročil. Vraciame sa do prístavu Mandraki, kde náš výlet začal. Nastupujeme na malú loďku a vyplávali sme späť na pláž k hotelu, kde sme ubytovaní.
Ďakujem